ROMAN FECIK GALLERY
O galérii Autori Diela na predaj Výstavy Knižnica Newsletter English version

Albert Marenčin

O autorovi
Diela na predaj

Späť na autorov

Albert Marenčin (* 26. júl 1922, Bystré – † 9. marec 2019) bol slovenský prozaik, básnik, surrealista, kolážista, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, prekladateľ a kritik.

 

Narodil sa vo veľkej patriarchálnej rodine v Bystrom nad Topľou (dnes Bystré, okres Vranov nad Topľou), kde aj prežil prvé roky života v mlyne svojho deda Hamzu, ktorý zamestnával všetkých príbuzných. Jeho otec sa tam priženil zo susedných Radvanoviec. Štyria otcovi súrodenci – Zoltán, Vojtech, Mária a Andrej Marenčinovci boli literárne činní. Z maminej strany mu zaimponoval prastrýc Ludwig Hamza, vodca sedliackeho povstania na Zemplíne. Navštevoval školu v Nižnej Myšli, neskôr Šafárikovo štátne reálne gymnázium v Prešove, kde aj zmaturoval (1940). V Bratislave sa najskôr zapísal na lekársku fakultu, neskôr na právnickú. Nakoniec vyštudoval Filozofickú fakultu Slovenskej Univerzity, odbor slovenčina-francúzština a po ukončení štúdia v roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania ako člen partizánskej skupiny Čapajev (č. legitimácie 175). Od začiatku r. 1945 pracoval na úrade vládneho splnomocnenca (minister Nemec) pre oslobodené územie v Chuste.

Po skončení vojny sa vrátil do Košíc a pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda. Neskôr študoval ako štipendista v Paríži (1945 – 1948), paralelne na Sorbonne, na Vysokej škole politickej a na Vysokej škole filmovej IDHEC. Súčasne bol činný ako redaktor a hlásateľ československého vysielania Francúzskeho rozhlasu. Pokračoval aj v práci redaktora pre Národnú obrodu a týždenník Parallèle 50 Od 15. novembra 1948 bol zamestnancom česloslovenskej vládnej delegácie na Valnom zhromaždení OSN. Pracoval na sekretariáte ministra Vladimíra Clementisa. V rokoch 1949 – 1972 pracoval na rôznych pozíciách v Československom štátnom filme v Bratislave na Kolibe (Slovenská filmová tvorba) : lektor, dramaturg, scenárista, vedúci 1. tvorivej skupiny a i.

V roku 1955 sa oženil s Dagmar Wondrašekovou. V roku 1956 sa stal prvýkrát otcom, narodil sa syn Martin (fotograf). O dva roky neskôr sa narodil syn Albert (vydavateľ). Od roku 1963 prednášal na VŠMU v Bratislave. Ako docent viedol Seminár moderného umenia. V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený zo Slovenského filmu a z VŠMU a mal zákaz publikovať. Od roku 1974 spolupracoval s ŠtB pod krycím menom IRIS. Až do odchodu do dôchodku (v roku 1987) pracoval ako odborný pracovník v Slovenskej národnej galérii. V roku 1972 bol na podnet rodáka Štefana Tkáča, ktorý v SNG viedol Kabinet insitného umenia, zaradený do organizačného štábu svetového trienále insitného umenia INSITA´72 a dostal na starosť frankofónny svet. Neskôr sa po zatvorení Kabinetu stal vedúcim Centrálnej evidencie zbierok.

Od roku 1965 bol členom patafyzického hnutia v Paríži, od roku 1977 členom Skupiny českých a slovenských surrealistov. Od roku 2003, kedy Michel de Maulne, francúzsky divadelný režisér parížskeho divadla Théâtre Molière založil frankofónny festival „Capalest“ v Banskej Štiavnici, bol jeho prezidentom spolu s jedným z významných predstaviteľov súčasnej francúzskej poézie (Bernard Noël).

Písať začal už počas vysokoškolských štúdií, kedy napísal svoje prvé rozhlasové hry a prvý román. Svojou tvorbou sa radí medzi pokračovateľov surrealistického hnutia, bol autorom próz s tematikou 2. svetovej vojny a filmových scenárov podľa literárnych predlôh. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z francúzštiny. Ako výtvarník sa venuje tvorbe koláží, výtvarnej histórii a kritike (Košický pustovník). V roku 1969 sa taktiež stal spoluzakladateľom časopisu Analogon.

 

Samostatné výstavy koláží

Imaginárny svet Alberta Marenčina a neprestajná hra sa odrážajú aj vo výtvarnej podobe. Príbeh koláží sa začína v jeho devätnástich rokoch... Ich veľkým objaviteľom a obdivovateľom bol profesor Považan a práve na jeho podnet sa Juraj Mojžiš stal iniciátorom mnohých surrealistických výstav ako aj publikácií.

„Koláž je pre mňa jedným z výrazových prostriedkov poézie, podobne ako báseň, a v tom je podľa mňa stále aktuálna : je to na rozdiel od slovesnej podoby poézie, poézia vizuálna, obrazová. Nie je ilustráciou básne, je sama básňou.“ (Albert Marenčin, Koláž o koláži, 1996)

1965 – Viola, Praha

  • 1966 – Kultúrny život, Bratislava : Koláže Alberta Marenčina
  • 1974 – Praha : Torzá
  • 1990 – Na Chmelnici, Praha : Albert Marenčin – Koláže
  • 1990 – Tatran, Bratislava : Koláže Alberta Marenčina
  • 1993 – Prievidza : Vízie a sny, Koláže
  • 1995 – Piešťany : Okamih pravdy, Erotické koláže
  • 1995 – Budapešť (Maďarsko) : Albert Marenčin – surrealistické koláže
  • 1995 – Die (Francúzsko) : Koláže
  • 1995 – Vranov nad Topľou : Koláže Alberta Marenčina
  • 1997 – Dolný Kubín, Bratislava : Koláže
  • 1998 – Považská galéria umenia, Žilina
  • 1998 – Požitavská galéria umenia, Nové Zámky
  • 1998 – Štrasburg (Francúzsko): Koláže
  • 1998 – Silkeborg (Dánsko)
  • 1999 – Štátna galéria, Banská Bystrica : Koláže
  • 1999 – Novohradská galéria, Lučenec : Koláže
  • 1999 – Výchoslovenská galéria, Košice : Koláže
  • 1999 – Šarišská galéria, Prešov : Koláže
  • 2013 – Trinásť do tucta, Galéria Schemnitz, Banská Štiavnica[18]
  • 2016 – Galerie Première Ligne, Bordeaux (Francúzsko) : Trinásť do tucta. Surrealistický telefón Bratislava-Bordeaux

 

Kolektívne výstavy

  • 1966 – OG, Gottwaldov : Současná surrealistická koláž 10 zemí
  • 1967 – Dům umění, Brno : Současná surrealistická koláž, JG, Hluboká,
  • 1967 – Kruševac (Juhoslávia) : Súčasná grafika a koláž československých nadrealistov
  • 1968 – Berlín (NSR): Logika priehľadnej noci
  • 1969 – Mons (Belgicko): Tchécoslovaquie 69
  • 1969 – La Grande Jatte, Brusel (Belgicko): Tchécoslovaquie 69
  • 1971 – Třebíč : Sen a skutečnost
  • 1975 – Lyon (Francúzsko)
  • 1976 – World Surrealist exhibition, Galery Black Swan Chicago (USA)[19]
  • 1978 – Galerie Le Triskèle, Paríž (Francúzsko) : le collage surréaliste en 1978
  • 1990 – Paríž (Francúzsko) : Analogon 1969 – 1990
  • 1991 – 1992 – Banská Bystrica, Bratislava, Budapešť (Maďarsko), Třetí archa, Praha : Erotizmus, sen, interpretácia
  • 1992 – Praha : Cesta napříč dobou
  • 1992 – Hannover (Nemecko)
  • 1993 – Budapešť (Maďarsko)
  • 1996 – Z jedného cesta, Cheb, Nitra, Brno, Bratislava, Praha,
  • 2012 – Papier kole, Východoslovenská galéria Košice
  • 2012 – Papier kole, Galéria Z, Bratislava
  • 2015 – Papier kole, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves

Zámočnícka 8, 811 03 Bratislava   Opening hours: by appointment   mobil: +421 918 430 102, tel.: +421 2 544 14 346, email: info@rfg.sk, web: www.rfg.sk