ROMAN FECIK GALLERY
O galérii Autori Diela na predaj Výstavy Knižnica Newsletter Privátna sekcia English version

Aktuálna výstava
Pripravované výstavy
Predchádzajúce výstavy

Hubert Wurth - Poetical Art for Disturbed Era

15.02.2017 - 28.02.2017

Hubert Wurth - Poetical Art for Disturbed Era

 

Už od čias dadaistov (ak nie ešte skôr) preniká technika koláže, fragmentov obrazov a ústrižkov textov z reklám, novín, časopisov či iných tlačovín do plastických a vizuálnych umení. Zo základných prvkov sa dajú vytvoriť neznáme „Augen-Blicke“ alebo okamihy. V tomto procese sa bežné útržky oberajú o pôvodný zmysel a používajú sa v novom vizuálnom zmysle. Vizuálne umenie sa následne muselo vyrovnať s týmito pôsobivými prvkami, ktoré prelomili tabu a rozvrátili tradičný spôsob sledovania a vnímania obrazov. Podobný vývoj nastal aj v literatúre, napríklad v románe Johna Dos Passosa Manhattan Transfer z roku 1925, v ktorom zoskupené novátorské experimenty ponúkli dovtedy neznáme spôsoby, ako reagovať na rýchlo sa meniaci a čoraz komplikovanejší moderný svet.

Koláž sa stala bežne používanou technikou, prostredníctvom ktorej súčasní umelci opakovane spájajú tradičné maľby s novými túžbami, čo im umožňuje odvážiť sa vkročiť na nové územie do oblasti konceptuálneho umenia.

Presne to robí aj luxemburský umelec – samouk – Hubert Wurth. Hoci jeho rané diela boli výlučne abstraktné maľby, neskôr sa pridŕžal geometrie hraničiacej s lyrickou abstraktnosťou, prešiel na nové techniky a vytvoril potrebný priestor, aby mohol zásadne rozšíriť svoje pôsobenie na viac ako len čistý konštruktivizmus. Neuspokojil sa s tým, čo poznal, práve naopak, ťahalo ho to k neznámemu.

Našiel si vlastnú cestu k dovtedy neznámej tvorbe v „umeleckom priestore“ prostredníctvom sérií spájajúcich siete a mriežky, čím prepojil komplexnosť štruktúry s hĺbkou v priestore. Kreslenie čiar sa v tom čase stalo nesmierne dôležité. Od čiar sa v 90. rokoch minulého storočia presunul na stavebné bloky a trojrozmerné architektonické objekty a postupne usmerňoval svoju tvorbu ku konceptuálnej vízii. Dôraz na formy a priestor zjavne viedol ku klietkam či múrom alebo jednoducho ku geometricky usporiadaným schránkam na neidentifikovaný obsah.

Paralelne sa rozvíjala kvalita grafického jazyka: čiary všetkých veľkostí, mnohé veľmi tenké, iné skôr ako laná, bolo ich čoraz viac, pretínali sa a napätie v priestore stále narastalo.

Tak ako si môžeme na tejto výstave všimnúť, nakoniec sa čisté kresby a maľby doplnili o čiary a formy čerpajúce z už existujúcich výstrižkov z tlače, čím vznikol dialóg medzi ručnou prácou a technickým a tlačeným materiálom. Treba povedať, že tlačený materiál bol plne zbavený svojho pôvodného obsahu a do popredia vstúpila abstraktná stránka vytrhnutých alebo segmentovaných obrázkov.

Maľované povrchy boli čoraz pokojnejšie a takmer jednofarebné, no fotografie vytrhnuté prevažne z dennej tlače naberali na diverzite. Maľby, výstrižky a vytrhnuté obrázky koexistujú a často dostávajú celkom nový život v náhodnej a riskantnej hre. Citáty z politických a spoločenských reálií po celom svete sú možno stále rozpoznateľné, no nemožno ich chápať ako snahu o realistickosť, toto umenie zostáva abstraktné. Objavujú sa nové vizuálne akcenty, vkráda sa nová realita a v popredí je jej abstraktná formálna povaha.

Znamená to teda, že sa dívame na hermeticky uzavretý vesmír? Ja vidím inú víziu. Tento proces, jeho pohyb, vibrácie a pôsobivá predstavivosť, ktorú môžeme pozorovať, vytvárajú fascinujúci a veľmi osobný jazyk. Máme tu muža, ktorý si dáva dobrý pozor na to, aby stále prepájal svoju činnosť s „condition humaine“. (Takmer ako by to bol urobil Bosch, keby poznal abstraktné umenie?) Z pôvodného nepokoja a chaosu vznikol prístup vedený mierkou a farebnou krásou a priam poriadok v živote. Hľadanie zmyslu je stále hmatateľné, hoci, prirodzene, zostáva nenaplnené.

Ilustruje umelec, ktorý je zároveň kariérnym diplomatom, nesmierne zastrašujúce napätie okolo nás alebo poskytuje dôvody, prečo zotrvať a ponúka nové cesty, ktoré nám umožňujú plávať v nekonečnom prúde smútku a šťastia? Jeho poetické umenie prináša rázne perspektívy a štruktúry a inšpiruje nádej v nepokojný a pohnutý svet dneška.

 

Paul Bertemes

Junglinster, január 2017

(pôvodný text bol uverejnený v nemčine)

 

Biografické údaje autora:

Hubert Wurth (* 1952 v Luxembursku) je maliar - samouk a výtvarník. V roku 1966 vytvoril svoje prvé abstraktné graffiti. V roku 1973 bol ocenený na Biennale des jeunes artistes Luxembourgeois v Esch-sur-Alzette (L). V roku 1984 sa po prvýkrát zúčastnil na "Salon du Cercle artistique" v Luxemburgu. Od roku 1985 vystavuje svoje diela na kolektívnych, ale aj samostatných výstavách v rôznych krajinách. Od roku 2004 do roku 2016 bol Hubert Wurth predsedom správnej rady "Edward Steichen Award Luxembourg", ktoré aj spoluzakladal. Od roku 2016 pôsobí ako člen správnej rady múzea "MUDAM Foundation Grand Duc Jean' v Luxembursku. 

Hubert Wurth žil v Luxembursku (L), Aix en Province, Paríži (FR), Moskve (ZSSR), Haagu (NL), New Yorku (USA) a v Londýne (UK). V súčasnej dobe žije vo Viedni. Momentálne je Hubert Wurth akreditovaný ako veľvyslanec Luxemburského veľkovojvodstva pre Slovenskú republiku. 

Viac info: www.wurthhubert.com, info@wurthhubert.com

 

 

Zámočnícka 8, 811 03 Bratislava   Opening hours: by appointment   mobil: +421 918 430 102, tel.: +421 2 544 14 346, email: info@rfg.sk, web: www.rfg.sk