ROMAN FECIK GALLERY
O galérii Autori Diela na predaj Výstavy Knižnica Newsletter Privátna sekcia English version

Aktuálna výstava
Pripravované výstavy
Predchádzajúce výstavy

Monogramista T.D Sedemnásťdvadsaťšesť a deväť Banalít (1975 - 1981)

15.05.2012 - 22.06.2012

Monogramista T.D Sedemnásťdvadsaťšesť a deväť Banalít  (1975 - 1981)

Monogramista T. D

Sedemnásťdvadsaťšesť a deväť Banalít (1975-1981)

Dezider Tóth, po roku 1997 Monogramista T.D je autor, ktorý aj keď spoľahlivo usadený v  kapitolách dejín slovenského výtvarného umenia, sa rád vymedzuje voči povesti etablovaného umelca. Najmä preto, že umenie vníma ako miesto hry a faustovskej ponuky objaviť seba samého ako autentického autora. Zvykne hovoriť, že „trpezlivo“ pracuje na budovaní  neistej pozície na okraji, teda na niečom, čomu nie vždy rozumie a nevie, či sa mu až tak darí. A nemyslí tým jednoduché vycúvanie z výstavnej prevádzky, ale skôr hľadanie, síce sem tam život komplikujúci, ale pre Monogramistu T.D asi bytostný postoj.1 Aj preto uniká poučkám a definíciám kunsthistórie, ktorá stihla sledovať jeho doterajšiu dobrodružnú umeleckú cestu, charakteristickú prekračovaním hraníc len v zlomkoch a v menších rozparcelovaných fragmentoch. Avšak až minuloročným vydaním prehľadnej monografie sa ukázalo, že toto „rozkúskovanie“ autora nebolo vôbec na škodu. Štúdie, väčšie i menšie texty takmer desiatky autorov, ktorí sa v priebehu rokov dotkli jeho diela, podali ucelený kaleidoskop pohľadov na jeho tvorbu takmer v detailnej komplexnosti. Prostredníctvom knihy vystavanej ako archív diel a zborník textov sa dá chronologicky vysledovať autentický príbeh tak mnohotvárneho umenia. Umenia umelca, ktorý zvykol zbehnúť z vychodených ciest a vydávať sa za dobrodružstvom neraz aj neistých výsledkov.2  Už priznanie, že študentom bratislavskej Školy umeleckého priemyslu sa stal v dôsledku neurotického zúfalstva z predstavy seba samého v pragmatickom svete, je tou typickou a tak trochu ironizujúcou pochybnosťou, ktorá sa zjavuje takmer za každou jeho prácou.3  A netreba zabudnúť na humor, anekdotu a grotesku cez optiku ktorých sa na svet dokázal pozerať inak – v skratke a pointe. Objavil, že existuje absurdné divadlo, Beatles, Bohumil Hrabal, Vladimír Boudník, básne Jiřího Kolářa, práce Ladislava Nováka, akcie Milana Knižáka, knihy a časopisy Světová literatura, Host do domu, Knižní kultura, Výtvarná práce...  Preto nebolo ani prekvapením, keď v roku 1970 ešte ako prizvaný študent na 1. otvorenom ateliéri v dome Ruda Sikoru na Tehelnej ulici číslo 32 vystavil dážď - zavesil na šnúry od prádla umelé kvapky dažďa. Prihlásil sa nielen k poetike svojich vzorov, ale na dve desaťročia sa upísal spoločenstvu ľudí, ktorí sa pohybovali mimo územia klasického obrazu a tradičného výtvarného umenia. Riskujúci a hľadajúci odpovede na tie najzákladnejšie, ale asi aj najťažšie otázky: kto som? A čo a prečo to robím? 4 Aj v prostredí alternatívneho umenia mu prischla úloha pochybovača, lebo i keď v úprimnej viere v prestupovanie umenia s realitou – predsa len zapochyboval nad jednostrannosťou vtedajšej radikálnej dogmy - rozpustenia umenia v živote. Svojskou obranou ironického a poetického komentovania každodennej reality, strážením a udržiavaním napätia medzi umením a životom tak prežil nasledujúce roky sivej normalizácie.

Cyklus Banality, patriaci obdobiu od druhej polovice sedemdesiatych rokov a do ktorého sa radí väčšina vystavených diel tejto výstavy, je tým prelomom, kedy Dezider Tóth „možnosť byť autorom  roztrhal na fragmenty a z ktorých niekto iný zloží obraz básnika“.5 Banality sú  básnickým zberom, ktorý mu dovolil vďaka intímnejšej optike zachytiť prehliadané udalosti jeho osobného mikrosveta. Svet vnútornej emigrácie z neistoty vrcholiacej normalizácie do sveta milujúcich sa dvojíc chytil do čierno-bielych metafor, odvolávajúcich sa na ľahkosť a úspornosť vizuálnej poézie a údernosť anekdoty.  Fyzickú lásku rozložil v grafických para-vedeckých diagramoch  Pot, dych, smäd, oheň (1977) a neuchopiteľnosť pocitu milujúcich -  stotožnenia sa jeden v druhom - v priam lapidárne stručnom znaku Dvojka (1977). Ešte znakovo úspornejší je  v „nočnej sérii“ Noc, mesiac. 1979, Nočné hry.1979, Oko noci.1981, Bodka za nocou, 1981, kde ponúka iba geometrické prvky -  kruh, čiaru a monochrómne plochy.

Po jazyku geometrie v tých rokoch umelci skôr siahali, keď potrebovali vyjadriť čistú autonómnu skladbu obrazu bez odkazov k realite, alebo zaznamenať vizuálnu analýzu maliarskych, kresliarskych, či grafických postupov. Dezider Tóth zobral kruh, čiaru, čiernu a bielu plochu v opačnom garde, aby ich nasýtil dejom a emóciou. Ako sám vysvetľuje: „Neviem, či je to darom, alebo danosťami, ale už v 60. rokoch som bol protokonceptuálne založený, aj keď to, čo som robil, bolo veľmi literárne, poetizujúce. Takýchto komentárov som v slovenskom prostredí schytal veľa a nemysli si, že som na ne nebol citlivý“.V obraze ho fascinuje práve znehybnenie, viditeľné skrytie toho, čo sa udialo „pred“ a toho čo sa bude diať „po“. Preto bude vždy rozprávačom, ktorý sa nikdy nevzdá pointy v mene dogmy, schémy, či čistoty štýlu.

Prehliadanie hraníc a „fúzovanie“ žánrov je zakaždým na začiatku odsúdené k nedôvere a k nepochopeniu. Ale zázrak neistej  zmeny, kedy sa z minimalistu stáva lyrik a z básnika konceptualista je možno odpoveďou na otázku o čom dobré umenie je. Odpoveď by mohla možno znieť, že o vyprovokovaní k pochybnostiam nad tým, ako sme doteraz videli svet okolo nás.

 

Beata Jablonská

 

 

1. Brozman, D., Kršňák B.: Máš na míň !Rozhovor s Monogramistom T.D In: Art + Antiques, 02/2012, str. 29

2. Monogramista T.D Nie som autor, som metafora. Vydavateľstvo O.K.O  v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart v Bratislave, 2011

3.Výtvarník Monogramista T.D: Hlas doby znie v reklame. SME, 29.12. 2007

4. Geržová, J.: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. Vydavateľstvo Slovart v spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave, 2009, str. 140

5. Monogramista T.D Nie som autor, som metafora. Vydavateľstvo O.K.O  v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart v Bratislave, 2011, str. 6

6. Geržová, J.: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. Vydavateľstvo Slovart v spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave, 2009, str. 142

 

 

Zámočnícka 8, 811 03 Bratislava   Opening hours: by appointment   mobil: +421 918 430 102, tel.: +421 2 544 14 346, email: info@rfg.sk, web: www.rfg.sk